Recenzia Tantra (André Van Lysbeth)

V súčasnom boome záujmu o tantru ako o alternatívnu filozofiu ponúkajúcu myšlienkové východiská, ktoré nám, západným ľuďom, chýbajú, vzniká široká ponuka kníh s touto témou. Avšak ako sa v záplave literatúry často s lákavými titulmi vyznať? Autorov je mnoho a každý z nich je presvedčený, že ním hlásaný smer je jediný a pravý. Popri kvalitných tituloch vznikajú aj dielka ako celkom premyslená reakcia na silný dopyt po duchovnej literatúre takpovediac na kľúč – sú plné ľúbivých, avšak úplne prázdnych myšlienok a hesiel. Pokúsim sa vám priniesť moje (subjektívne) predstavenie kníh o tantre, terapii, filozofii i osobnostnom rozvoji.

Začnem knihou, ktorá je v českom priestore z nejakého dôvodu jednou z najrozšírenejších. Je to TANTRA – kult ženského princípu alebo iný pohľad na život a sex od Andrého Van Lysebetha (*1918). Tohto autora možno niektorí z vás poznajú ako autora mnohých kníh o joge (Učím sa jogu, Zdokonaľujem sa v joge, Pránájáma – technika dychu atď.). Vo svojom životopise sa odvoláva na celý rad indických guruov aj odborných inštitútov zaoberajúcich sa štúdiom jogy.

Súzvuk východnej filozofie so západnou štruktúrou rozprávania je preňho charakteristický, avšak pre typického európskeho čitateľa môže byť trochu chaotický. Odborný štýl písania sa mieša so snahou pôsobiť tu žoviálne a ľahko, tu zas veľmi erudovane. Praktické rady a návody v oblasti meditácií, cvičení či sexu sú premiešané poznámkami z archeológie, filozofie i fyziky a zrazu skočíme doprostred autorovho rozprávania, ktoré pripomína slohovú prácu zo základnej školy „čo som robil cez letné prázdniny“. Dohromady to na mňa pôsobilo rušivo, nejednotne. Kniha bola vydaná roku 1988, a hoci pojednáva o filozofii stovky rokov starej, niektoré údaje v nej uvedené sú nepresné, zvlášť v oblasti archeológie. Ale napriek vyššie uvedenému považujem čas strávený čítaním tejto necelej päťstovky strán za dobre využitý. Je to jedna z mála do češtiny preložených kníh, snažiacich sa o zhrnutie tantry v celej jej komplexnosti, bez toho aby ju redukovala na pouhú náuku o skvalitnení sexuálneho života.

Kniha je rozčlenená do ôsmich kapitol. Prvá sa celkom ambiciózne púšťa do antropologickej analýzy obyvateľstva Indie i Európy, trochu nešťastne využívajúcej materiály zozbierané Hitlerovými vedcami v štyridsiatych rokoch. Prepláva históriou a dostáva sa k opisu kastového systému, ktorý potlačil tantrické prúdy naprieč indickým subkontinentom. Hop a skok a sme v druhej kapitole, ktorá sa pokúša o definíciu tantry a tantrických filozofických východísk. Tu sa prvýkrát ukazuje autorova zúfalá snaha obhájiť tantrické myšlienky slovami západných filozofov a vedcov, Giordanom Brunom počnúc a Descartesom zďaleka nekončiac. Hoci to pre čitateľa (mňa nevynímajúc) môžu byť konštrukcie niekedy trochu divoké, úmyslu autora hlboko ľudsky rozumiem. Európsky človek bol a je fascinovaný mystikou, ale vo svojej podstate je viac či menej racionálny, má rád, keď sú veci logické, usporiadané, hmatateľné a spočítateľné. Keď ich možno potvrdiť alebo vyvrátiť. Aj kresťanská teológia je založená v zásade veľmi logicky. Východná filozofia a menovite tantra nepokladá za dôležitú našu logiku ani väčšinu pojmov dominujúcich nášmu hodnotovému rebríčku. To autor popisuje a oslavuje – a hneď to popiera hľadaním opory v západnej vede. Snaží sa žiť fascinujúcim tantrickým životom a zároveň sa nedokáže vzdať svojho európskeho rozumu. Napriek tomu ho nepokladám za pokrytca. Naopak, jeho práca je úprimná a podložená rokmi bádania i praktickej skúsenosti. Racionálna štruktúra osobnosti je nám tak hlboko daná a zakorenená v našom genóme, že iný postup by som u autora považovala za neprirodzený a neautentický.

Hneď ďalšie kapitoly (3–6) sú zamerané na veľmi praktickú filozofiu, dychové cvičenia, fyzické cvičenia, meditácie a sex. Ukazujú na hlboký záujem a vhľad autora do problematiky. Mnohé z tu ponúkaných cvičení možno bez problémov zaradiť do bežného života a určite môžu byť veľmi obohacujúce pre širokú škálu ľudí rôznych charakterov i povolaní. Záverečná kapitola potom de facto potvrdzuje moju interpretáciu autorovho poňatia „východu na Západe“. Snaží sa ponúknuť cesty, ako zaintegrovať tantrický prístup do života židovsko-kresťanskej spoločnosti – teda našej spoločnosti, ktorá rada samu seba pokladá za tú „správnu a civilizovanú“, avšak obsahovo vyprázdnenú a hladnú po nových podnetoch. Za šikovný považujem aj slovníček pojmov na samom konci.

Jedna z kľúčových myšlienok tantry je nehodnotenie, jedna z kľúčových myšlienok recenzie ako žánru je naopak hodnotenie. Dilemu rozhodovania presúvam na vás, potenciálnych čitateľov. Už v úvode som knihu odporučila na čítanie všetkým záujemcom o poznanie tantry v čo najširšom kontexte, pretože takto rozsiahla publikácia nemá v češtine obdoby. Záverom k tomu pripájam ešte jedno odporúčanie: čítajte knihu s otvorenou mysľou, používajte nielen náš západný rozum, ale aj omnoho starší talent vnímať veci mystické, hlboké, náročné a abstraktné!