Osobná cesta ženy k tantre (Helena opisuje svoju cestu k tantrickému poznaniu)

Dotyk je pre mňa svet ticha, posvätný priestor bez obmedzení, kde sa nedá manipulovať slovami…

Stane sa, že o tantre vôbec nič netušíte, ale jedného dňa do vás niečo ťukne. Niekto, na koho dáte, sa možno zmieni: a čo kurzy tantry, to by mohlo byť to pravé. Tak to vyskúšate. Áno, máte „odžité“ nejaké vzťahy, viete niečo o sexualite, o dotyku, o intimite, o partnerstve, ale je to trochu neusporiadané. Prečo teda na vlastné oči nezistiť, čo vlastne to starodávne slovo tantra, evokujúce verejnosti skôr rafinované pozície z Kámasútry, znamená. A je to vôbec pre mňa? Zmätok sprevádzajú obavy a strach z neznáma, do čoho ste sa to zase pustili. Nič sa však nedeje náhodou a zrazu ste uprostred svojho prvého seminára. Možno trochu v obavách a v kŕči, ale to skôr preto, že je vám tu ponúknuté ten kŕč odstrániť a vy to jednoducho ešte neviete. A tak sa pomaly učíte jednoducho byť, prirodzene a bez znásilňovania seba samých. K oným sexuálnym pozíciám z Kámasútry je to stále veľmi ďaleko. Učíte sa pozerať na druhých ľudí, stáť oproti nim a naozaj ich vidieť, dýchať v ich rytme, zľahka sa ich dotknúť, cítiť ich. Učíte sa vnímať a užívať si svoje telo, ako sa roztancuje a vlní, alebo sa naopak otvorí do svojej divokosti bez hraníc, aká je to tichá vnútorná radosť, ktorá nepotrebuje divákov a nebojí sa ani odsúdenia. Ide to pomaly, jemne, s postupným odhaľovaním mnohých blokov, ktoré v nás v dobrom úmysle zanechali naši rodičia, naša kultúra alebo napríklad posledný nevydarený partnerský vzťah. Zrazu pochopíte, že tantra je predovšetkým o otvorení sa slobode, vlastnej kráse, vlastnému svetlu, seba-vyjadreniu, samozrejmému právu na prežitie radosti, a teda konečne aj zdravému zmyselnému pôžitku. A tu sme konečne pri sexualite, vrcholnom prežitku radosti a živosti. Nech to akokoľvek popierame, je to tak. Je to náš oheň, ktorý nás napája a oživuje, vedie nás odniekiaľ niekam, často aj tam, kam rozum nechce. Je to sila, ktorú často „predávame pod cenu“, potláčame alebo zneužívame, znehodnocujeme alebo odkladáme do trinástych komnát, a pritom je taká nevinná. Ak sa na ňu pozeráme práve takto nevinne.

Príde deň, keď sa ocitnete opäť na seminári a to „nenormálne“ sa vám zdá prirodzené a ľudské a to „normálne pre okolie“ trochu udusené, smutné. Zažívate čoraz viac momentov, keď odkladáte svoje „role“, a vnútri sa vám nesmierne uľaví. Presne takto sme sa predsa v hĺbke duše chceli cítiť odpradávna… Úplne všetci si tým prechádzame. Skôr či neskôr, teraz alebo raz… Tantra je teda cestou nielen k vlastnej sexualite, ale aj k ľuďom. Čo mám v sebe, môžem ponúknuť tým okolo seba, ako tortu na zlatom podnose. Nič viac. Nekonečné objavovanie, niekedy dojímavé a tiché, inokedy trochu bolestivé, pretože na povrch vyplávajú skryté zranenia, nabudúce radostné a explozívne, ale vždy pravdivé.

Pre toho, kto to raz ochutnal, je radosťou sprevádzať ostatných na tejto ceste objavovania a uctievania vlastného tela. Úcta a pokora sú na mieste, pretože „dávajúci“, alebo ak chcete masírujúci, veľmi dobre vie, koľko síl stojí otvoriť sa a ponúknuť sa „svetu von“, za vlastnú škrupinu. A tiež vie, že to naozaj stojí za to. Je úplne jedno, ako sme vyrástli, či sme malí alebo veľkí, tuční alebo štíhli, či sme starí alebo mladí. Sme to MY a každý náš tvar, záhyb či veľkosť má svoj jasný a nezameniteľný zmysel. Presne takí chceme byť prijímaní, nie pod vrstvou mejkapu a v „preoblečení“. Preto je tantra masáž predovšetkým rituálom úcty k telu, a nie masážou v pravom zmysle slova, aj keď sa v ideálnom prípade všetko zmieša do rozumom nevysvetliteľného blahodarného koktailu energie, živosti a ľudského zblíženia. Nevytyčuje pravidlá, postupy, neprikazuje. Pre ženu je to cesta prirodzená ako voda pre rybu, pre muža zjemňujúca sila za hranicou rozumu, pojmov a slov. Som vďačná, že mi je dopriate dotykom znovu a znovu vstupovať do kontaktu s niečím tak hlboko ľudským.

Pre Tantra masáže Praha s.r.o. napísala Helena K.